Ako inžinier so 4 platnými semestrami architektúry si dovoľujem pár kritických slov. V čase pomenovania tej časti nábrežia som pokladal za beznádejné pokritizovať boľševických otcov mesta. Nebol by som však uveril, že to pomenovanie prežije toľké roky bezo zmeny.
Odporovalo totiž od samého počiatku zásade stručnosti pomenovania ulíc a priestranstiev. Veď pokiaľ niekto dosiahol funkciu prezidenta štátu, bolo dehonestovaním degradovať ho. A potom v rozpore s tou zásadou stručnosti tam tie dve slová "armádneho generála" otrocky zdôrazňovať, hoci v názve muselo byť navyše aj slovo "nábrežie". A k tomu pridať ešte aj celé krstné meno "Ludvíka", hoci žiadneho iného významného Svobodu sme nepoznali. Vyplytvalo sa odvtedy neprimerane a náramne veľa peňazí a energie na písanie celého názvu.
Pánu Szalayovi si dovoľujem oponovať, že Svobodu ani antikomunisti nikdy nepokladali za "významného aktéra" minulého režimu. Veď sa stal na chvíľu prezidentom len z akejsi "zázračnej vôle božej" = Brežnevovej.
A čo viac, išiel z vlastnej iniciatívy s veľkým rizikom v auguste 1968 do Moskvy zahlasovať v prospech Dubčeka!!! Národ ho nikdy nevnímal ako záporného činiteľa.
Vždy som bol presvedčený, že by bol stačil názov Nábrežie L.Svobodu, alebo Svobodovo nábrežie. Slová "prezident" či "generál" neboli treba.
Napokon, takéto pomenovanie by tam mohlo aj natrvalo zostať, pripomínať národné heslo, ktoré dlho po okupácii ozvučovalo naše verejné priestranstvá: "Dubček, Svoboda, to je naša sloboda!"
Som si vedomý, že zasahujem trochu neskoro, lebo dnes už súčasní otcovia mesta majú iné priority a problémy. Dokonca si môžu dovoliť prijať akési "moratórium" na premenovávanie... Občania a firmy však už menili adresy a i. aj pri menej závažných zmenách.
Najvyšší čas na premenovanie nábrežia.
Odo dňa nehorázneho pomenovania Svobodovho nábrežia je po desaťročiach ozaj načase nájsť vôľu na premenovanie! ( Reakcia k článku v Bratislavských Novinách č. 5/2006.)